Úvodné stretnutie partnerov v Svätom Jure na Slovensku – december 2025

Projekt REGE-FARMS začal svoju cestu so spoločnou európskou víziou!

Oficiálne sme uskutočnili úvodné (kick-off) stretnutie projektu, na ktorom sa zúčastnili organizácie z piatich krajín – Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Talianska a Grécka, ktoré spolupracujú na podpore regeneratívneho poľnohospodárstva.

Miesto konania úvodného stretnutia bolo Svätý Jur na Slovensku, historické vinohradnícke mesto nachádzajúce sa na úpätí Malých Karpát. Toto malé, viac ako tisícročné sídlo leží v srdci známej vinohradníckej oblasti Malých Karpát.

Cieľom projektu REGE-FARMS je hľadať odpovede na najväčšie výzvy, ktorým poľnohospodári čelia: degradáciu pôdy, úbytok biodiverzity, dôsledky klimatickej zmeny a rastúce náklady na vstupy.

Našou víziou je budúcnosť, v ktorej sú hospodárstva odolné, ziskové a environmentálne udržateľné a sú založené na živých a zdravých pôdach.

Projekt prepája teóriu s každodennou poľnohospodárskou praxou prostredníctvom vedecky podložených poznatkov a riešení prezentovaných v reálnych podmienkach. Praktické uplatňovanie regeneratívnych postupov podporujeme prostredníctvom demonštračných fariem a poľných dní. V rámci projektu REGE-FARMS vznikajú aj vzdelávacie nástroje, príručky, prípadové štúdie, infografiky a online vzdelávacia platforma.

Počas nasledujúcich 24 mesiacov budeme spoločne pracovať na tom, aby poľnohospodárske systémy fungovali v spolupráci s prírodou, nie proti nej.

Počas dňa sme navštívili vinicu, v ktorej sa v súčasnosti hospodári z regeneratívneho pohľadu. Medzi radmi viniča je povrch pôdy pokrytý trvalým trávnym porastom, ktorý spásajú nízke plemená oviec. Toto riešenie zároveň zabezpečuje údržbu trávneho porastu, ochranu pôdneho života a neustále, prirodzené dopĺňanie živín.

Výzvou však v súčasnosti zostáva využitie hroznového odpadu vznikajúceho pri reze viniča, keďže novovznikajúce a rýchlo sa šíriace ochorenie viniča (Flavescence dorée – zlaté žltnutie viniča) si vyžaduje odstránenie a likvidáciu infikovaných častí rastlín.

Farmár k tejto situácii pristupuje regeneratívnym spôsobom: z maštaľného hnoja vyrába biouhlie (biochar), ktoré po návrate do pôdy pomáha viazať uhlík a zlepšovať úrodnosť pôdy.

Táto návšteva bola výborným príkladom toho, ako možno v rámci fungujúceho hospodárstva zosúladiť tradíciu, inovácie a regeneratívne myslenie.