Priamy predaj, vzdelávanie, starostlivosť o krajinu, sociálne začlenenie, zdravie
Farma môže okrem potravín ponúkať aj priestor na učenie, prácu a stretávanie ľudí. Vzdelávanie, priamy predaj, agroturizmus či starostlivosť o krajinu rozširujú jej úlohu v regióne. Toto prepojenie produkcie s ďalšími činnosťami označujeme ako multifunkčné poľnohospodárstvo.
Keď farmárske činnosti pomáhajú ľuďom pri vzdelávaní, terapii, starostlivosti alebo začlenení do práce a komunity, hovoríme o sociálnom poľnohospodárstve. Farma tak môže vytvoriť priestor aj pre ľudí, ktorí potrebujú podporu alebo ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie.
Podrobnejšie vysvetlenie jednotlivých prístupov nájdete na konci článku.
Živá Záhrada a multifunkčné poľnohospodárstvo
V Živej Záhrade prepájame obnovu pôdy, kompostovanie a vzdelávanie s pracovným začleňovaním znevýhodnených ľudí. Ako registrovaný sociálny podnik prinášame tieto skúsenosti aj do diskusií o rozvoji sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku. S farmármi a samosprávami spolupracujeme na regenerácii pôdy. Vychádzame pritom najmä z poznatkov obehového biohospodárstva a regeneratívneho poľnohospodárstva – dvoch oblastí, ktoré zahŕňajú aj sociálne aspekty.
Na Slovensku pomáha rozvíjať tému sociálneho poľnohospodárstva od roku 2021 medzinárodná konferencia AGASI – „Poľnohospodárstvo ako aktér sociálnej inklúzie“, ktorú organizujú Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a občianske združenie Druživa. Spája farmárov, odborníkov a zástupcov verejnej správy pri diskusii o tom, ako môže poľnohospodárstvo podporovať začlenenie ľudí a aké podmienky na to potrebuje.
Do konferencií AGASI sa podľa našich možností zapájame od prvého ročníka – ako diskutujúci aj moderátori panelov. Venovali sme sa najmä vzdelávaniu a finančným aj nefinančným možnostiam podpory sociálneho poľnohospodárstva.
Infografiky na stiahnutie
Pre ročník 2026 sme pripravili infografiky, ktoré približujú sociálne a multifunkčné poľnohospodárstvo na Slovensku a v zahraničí. Môžete ich využiť pri vzdelávaní, odborných diskusiách aj hľadaní vhodných foriem podpory fariem.
Slovensko – aktéri a ich úlohy. Mapa vzťahov medzi farmami, verejnou správou, odberateľmi, financujúcimi subjektmi a komunitami; prehľad šiestich typov aktérov. Strany 1–2.
Rakúsko a Taliansko – zameranie sociálnych fariem. Prehľad činností rakúskych fariem a talianskeho prepojenia pracovnej integrácie, komunitných služieb, terapeutickej podpory a vzdelávania. Strany 3–4.
Holandsko – širšie možnosti farmy. Šesť doplnkových činností od priameho predaja a turizmu po vzdelávanie, starostlivosť a ochranu prírody. Strana 5.
Pojmy a ich význam. Súvislosti medzi sociálnym, multifunkčným a regeneratívnym poľnohospodárstvom, obehovým biohospodárstvom a ďalšími prístupmi; prínosy a limity rôznych názvov. Strany 6–8.
Údaje pri jednotlivých krajinách vychádzajú z rôznych zdrojov, rokov a vymedzení. Infografiky preto slúžia na pochopenie rozdielnych prístupov, nie ako priamy rebríček krajín.
Spracovala Lucia Baľáková, Živá Záhrada, október 2026. Podklady poskytli Marcela Chreneková (SocInoLab, SPU v Nitre), Silvia Yoder (MPSVR SR), Georg Wiesinger a Francesco Di Iacovo. Holandský prehľad vychádza z publikácie Wageningen University & Research. Zdroje a rozsah údajov sú uvedené pri jednotlivých infografikách.
AGASI 2026. Medzinárodný panel zľava doprava: Lucia Baľáková (Živá Záhrada, Slovensko), Francesco Di Iacovo (Univerzita v Pise, Taliansko), Milan Vaňo (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) a Georg Wiesinger (Spolkový ústav pre poľnohospodársku ekonomiku a horské poľnohospodárstvo – BAB, Rakúsko). Foto: SPU.
Videozáznamy z konferencií AGASI
Z jednotlivých ročníkov vyberáme záznamy našich vystúpení aj zahraničné príklady, ktoré odporúčame pozrieť. Pri vystúpeniach z rokov 2024 a 2025 uvádzame aj približný čas v zázname.
AGASI 2026
Spôsoby podpory sociálneho poľnohospodárstva
Videozáznam z 15. októbra 2026 doplníme čoskoro.
Moderovali sme diskusiu, ktorá prepojila skúsenosti Georga Wiesingera z Rakúska a Francesca Di Iacova z Talianska s pohľadom Milana Vaňa z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Priestor dostali aj otázky z publika.
Vystúpili sme v úvodnej časti konferencie (prvé video približne od 8. minúty) a neskôr prispeli do panelovej diskusie o financovaní sociálneho poľnohospodárstva na Slovensku (v druhej časti záznamu).
Odporúčame záznam prvého dňa konferencie zo 14. októbra 2021. Predstavuje zahraničné modely sociálneho poľnohospodárstva a ponúka širší kontext pre diskusiu o jeho rozvoji na Slovensku.
Súvisiace projekty
Vzdelávanie a starostlivosť o pôdu rozvíjame aj v ďalších projektoch:
REGE-FARMS – praktické vzdelávanie farmárov a poradcov o regeneratívnom poľnohospodárstve, zdraví pôdy a biodiverzite.
Cirkulárne školy – vzdelávanie o pôde, kompostovaní a obehovom hospodárstve prostredníctvom praktických aktivít v školách.
Ako spolu súvisia rôzne prístupy
Multifunkčné poľnohospodárstvo zahŕňa rozmanité činnosti fariem. Ďalšie názvy zdôrazňujú konkrétne zameranie: podporu ľudí, spoluprácu s komunitou alebo obnovu prírody. Tieto prístupy sa môžu na jednej farme dopĺňať.
Pre sociálne poľnohospodárstvo používame aj označenia sociálne farmárstvo, social farming či social agriculture. Užší pojem care farming, teda starostlivosť na farme, zdôrazňuje využitie farmárskych činností pri starostlivosti, terapii a vzdelávaní. Green Care, čiže zelená starostlivosť, má širší záber: využíva kontakt s prírodou na podporu zdravia a pohody ľudí aj mimo fariem.
Na vzťahu medzi farmou a miestnymi ľuďmi stojí komunitné poľnohospodárstvo. Pri komunitou podporovanom poľnohospodárstve sa ľudia zaväzujú odoberať produkciu a podporovať chod farmy. Solidárne poľnohospodárstvo zdôrazňuje aj spoločné znášanie rizík a zdieľanie prínosov hospodárenia. Tieto pomenovania sa v praxi často prekrývajú.
Ekosociálne poľnohospodárstvo spája podporu ľudí so starostlivosťou o pôdu, biodiverzitu a prírodné cykly. Súvisí s ním aj agroekológia, ktorá uvažuje o poľnohospodárstve a potravinách v ekologických, sociálnych aj ekonomických súvislostiach.
Regeneratívne poľnohospodárstvo sa sústreďuje na obnovu pôdy a ekosystémov. Viaceré prístupy k nemu zahŕňajú aj sociálny rozmer. Napríklad EARA prepája ekologickú, ekonomickú a sociálnu obnovu a certifikácia Regenerative Organic Certified® zahŕňa spravodlivé podmienky pre farmárov a pracovníkov.
Obehové biohospodárstvo sa venuje šetrnému využívaniu biologických zdrojov a ich vracaniu do obehu, napríklad kompostovaním a návratom organickej hmoty do pôdy. Aj tu má miesto sociálny rozmer. FAO pri udržateľnom biohospodárstve zdôrazňuje pracovné príležitosti, začlenenie ľudí a spravodlivé rozdelenie prínosov v komunitách.
Tieto širšie prístupy sa môžu so sociálnym poľnohospodárstvom prepájať. Samotný názov však nehovorí, akú podporu farma poskytuje. Dôležité sú jej konkrétne činnosti a prínosy pre ľudí aj prostredie.
Aké pojmy používame v Európe
Každá krajina má vlastné skúsenosti aj zaužívané názvy. Neplatí však, že jednej krajine patrí jeden pojem: rovnaký názov sa používa vo viacerých krajinách a v jednej krajine sa stretáva viacero pomenovaní.
U ďalších susedov Slovenska nájdeme v Poľsku pomenovanie rolnictwo społeczne a v Maďarskuszociális farm, teda sociálna farma. V ukrajinskej odbornej literatúre sa používa соціальне фермерство – sociálne farmárstvo. V Rakúsku je rozšírené označenie Green Care, popri názve Soziale Landwirtschaft.
Starostlivosť na farmách zdôrazňuje v Spojenom kráľovstve pojem care farming a v Holandskuzorglandbouw. Holandské multifunctionele landbouw je širším označením pre multifunkčné poľnohospodárstvo, ktoré zahŕňa aj túto starostlivosť. V Poľsku pomenovanie gospodarstwa opiekuńcze označuje konkrétnu formu starostlivosti na farmách.
Vo Francúzsku používa napríklad sieť ASTRA názov agriculture sociale et thérapeutique – sociálne a terapeutické poľnohospodárstvo. V Nórsku systém Inn på tunet zahŕňa vzdelávanie, pracovnú prípravu, rehabilitáciu, starostlivosť a začlenenie prostredníctvom služieb na farmách.